MackoPoohFan

realita je kruta. rano sa zobudim a moj prvy pohlad padne na hodinky.musim sa poponahlat.pustim si radio,nech viem co nove vo svete a zacnu sa na mna rutit spravy:"dnes v noci sa zrazili dve lietadla.zahynulo viac ako 30 ludi." "mlady muz zavrazdil svojho brata vraj za nevyrovnane ucty." Opat pozrem na hodinky.Musim uz ist.rychlo vypnem radio a bezim z bytu.Vonku ma caka rovnaky pohlad ako vcera,predvcerom,pred tyzdnom. slnko sice svieti ale dym valiaci sa z komina elektrarne a vyfukov aut ho dost kvalitne zastrie.vsade je zhon.kazdy niekam bezi.cestou do skoly musim prejst okolo autobusovej zastavky.Odtial sa zase vali dym z cigariet. A tak ked pridem pred skolu mam dokonale pokazenu naldadu. Ale ja sa snazim pozerat na svet s ruzovymi okuliarmi.Priatelia hovoria ze som optimista,co ma velmi tesi lebo v tejto zadymenej dobe je to dost tazke ale dolezite. Rano sa sice ponahlat musim,ale som istym sposobom rada.ved sa vravi ze adrenalinom a zhonom sa chudne.viem,co ma caka ked si pustim radio a preto si radsej pustim nejake kvalitne cd.Hned si zacnem pospevovat alebo aspon piskat. bezim po schodoch z bytu. Videm a vidim slnkom zaliate mesto.ten dym mi nejako uteka.nevidim ho. Viem,ze ja to neovplyvnim..Tak ako tie spravy v radiu ani toto.Som na to este "mala". A preto to ignorujem. Autobusova zastavkaje este stale zadymena cigaretami.Ale viem,ze zlozvyk je zlozvy a je to kazdeho vec.a ked pridem pred skolu s usmevom na perach,zacnu sa usmievat aj moji kamosi.A tak nakazime vsetkych. PRETO SA SNAZIM USMIEVAT.Viem ze kazde situacie sa nedaju riesit s usmevom ,ale tie ktore sa daju,tak riesim.